Konverzačné variácie

Stála som na zastávke a čakala na autobus. Čas som si krátila prepočítavaním zvyšných jednodolároviek v peňaženke. Hlavu som mala sklopenú, no periférne som vnímala, ako ma míňa niekto na bicykli; niekto, kto naraz spomalil. Tvárila som sa čoraz koncentrovanejšie, nechcelo sa mi rozprávať.

-          Hej! Ako sa máš?
Oslovil ma mladý veselý černoch subtílnej postavy.

-          Dobre a ty?

-          Dobre! Nebojíš sa?

-          Čoho?

-          Rozprávať sa len tak s cudzincami.

-          Prečo by som sa mala báť? Robím to predsa každý deň.
Výsluch pokračoval.

-          Odkiaľ si?

-          Zo Slovenska. A ty?
Spýtala som sa z úprimného záujmu, mal síce bezchybnú angličtinu, no postrádal americký akcent.

-          Z Kene. Vieš, kde to je?

-          Jasné, že hej. Okrem toho funguje u nás doma taká kresťanská aktivitka, keď decká chodia po domoch, spievajú koledy a výťažok ide do Kene na školy a tak.

-          Aha. A čo robíš tu?

-          Pracujem.

-          Iba cez leto?

-          Hej.

-          A páči sa ti tu?
Odpovedala som priamo.

-          Nie.

-          Nie?

-          OC je strašne povrchné miesto na život. No môžem potom cestovať, čo je super. Čo tu robíš ty?

-          Študujem.

-          V Marylande?

-          Nie, v Minnesote. Vieš, kde to je?

-          Jasné, že hej.

Už som si zvykla, že očakávania geografických znalostí sú tu výrazne poddimenzované. Deň predtým sa mi jeden týpek snažil vysvetliť, kde je Kanada.

-          Je tam zima. A sneží tam.

-          Prečo by chcel človek z Kene študovať práve v Minnesote?

-          Chcel som skúsiť niečo nové.

-          Myslím, že sa ti to definitívne podarilo!
V súzvuku s naším smiechom som začula prichádzajúci autobus.

-          Kde bývaš?
Ešte sa rýchlo spýtal.

-          Na severe. A preto idem na juh.
Zasmial sa.

-          Dúfam, že budeš mať pekné leto, aj keď sa ti tu nepáči.

-          Ale jasné, že hej!

Kým sa zatvorili dvere, stihla som mu zaželať pekný deň.

...

Je pravda, že mi na Amerike, ó, a zvlášť na Ocean City, prekáža nespočet vecí. No táto krajina si ma získala práve ľahkosťou a jednoduchosťou, akou sa tu dajú otvoriť rôzne konverzačné linky, pričom sa človek dostane k rôznym viac či menej zaujímavým príbehom a ľuďom, ktorí spestria krátkym rozhovorom deň, bez väčšej námahy. Niekedy pritom nemusí ani zdvihnúť hlavu.